Kto pred voľbami vyzdvihol „ťah Spišiakom“ a „ťah Szalaiom“ ako ďalekonosné personálne bonusy PS a SaS, by vo veci politických transferov mohol počúvať Jacqua Chiraca, teda využiť príležitosť mlčať. Žiaľ, neistý krok, ktorým sa opozícia približuje k rázcestiu, na ktorom čakajú diametrálne protibežné alternatívy budúcnosti, to znemožňuje.
Pripodobniť akvizičnú politiku PS k Realu Madrid nie je zveličenie. Bátor síce nie je celkom Mbappé, ale rozširovanie kádra pred náročnou sezónou je rozumné, ešte i keď jeho odbornosť – zahraničná politika – nie je slabinou PS. (Paradoxným dôkazom je, že úlety Mladých progresívcov v palestínsko-izraelskej otázke administrátori zmazávajú.)
Hoci sklamanie „konzervatívcov“, že PS zabúda na záchody pre nebinárne osoby aj na 74 pohlaví, je značné, budovanie „catch all party“ je správna politika zvlášť vtedy, keď na opačnom brehu sa čoraz viac darí extremizácii. Orientácia na voličov z centra je ako cesta k viac mandátom, čiže aj rozumné. (Pozri kampaň Harrisovej, ešte chvíľa a bude napravo od Trumpa.)
Ak Šimečka myslí len trochu úprimne politiku depolarizácie, resp. zmierovania, tak pokúšať sa o hlasy na ľavom okraji je protirečenie.
V PS by akurát mali zvážiť rýchly návrat z poľutovaniahodného omylu, do ktorého sa namotal predseda. Teda, že kľúčom k víťazstvu vo voľbách je oslovovať elektorát Hlasu. Tu by práve aj Bátor mohol vysvetliť, že – napríklad – proukrajinská rétorika nedotiahne do PS ani jediného voliča z Pelleho sirotinca. Darmo by to skúšal on, Ódor či Šimečka osobne. Lásky snaha je márna mentálne.
Čo sa týka Galka, na transfermarkt.de cenovku nemá. Autorský odhad je štyri šesťdesiat. V eurách, v USD možno štyri deväťdesiat. Podstatnejšie je, že trhová hodnota Galka je v očiach Demokratov, ktorí ho „kúpili“, vyššia než účtovná. Pre neparlamentnú stranu je totiž prístup k informáciám v reálnom čase zvýšením nielen kvality života, ale aj konkurencieschopnosti.
Môžete namietať, že do normálnych pomerov, keď krajina nestojí pred krkolomnými rázcestiami, je zisk statusu parlamentnej strany spôsobom ako Demokrati nesystémový a naničhodný. No v realite, ktorou je proces tranzície do iného politického usporiadania, nie sú ukradnuté a sfalšované identity meritum, ktoré sa ráta.
Ba dokonca autor si vie predstaviť situácie, v ktorých aj zásluhou novej akvizície zohrajú Demokrati štátotvornú rolu. Morálka? Ale no, prečo by to popri koňovi nemohol byť aj Galko, komu sa netreba pozerať na zuby? Alebo si tu niekto myslí, že v pohnutej dobe Fica IV je štátotvorné pozerať sa niekomu do huby?
